Príklady karmy
Pri ťažkých životných udalostiach ľudia často nariekajú a žalujú sa „Ako to len Boh mohol dopustiť ?“. Keďže už poznáme zákon spätného pôsobenia, vieme, že nás stíhajú spätné účinky našich činov, teda karma, a nie Boží trest.
Človek, ktorý svojím postavením vyvoláva konflikty a vojny, a pritom ich bol sám ušetrený, musí v niektorých životoch, keď sa vytvoria podmienky, znášať za to znásobené dôsledky.
Nie všetky obete vojny majú však karmické viny. Niekedy sú týmito udalosťami postihnutí aj veľmi čistý jedinci, ktorí sa dobrovoľne rozhodli znášať utrpenie so svojimi blízkymi, preto sa k nim inkarnovali, vteľovali.
Zažiť vojnu na vlastnom tele môžu tiež ľudia, ktorí navonok nikomu neubližujú, ale v myšlienkach sú násilní a nenávistí. Nechcú to však verejne prejaviť, aby si nepokazili dobré meno. Plným prežitím týchto negatívnych pocitov vo vojne sa ich zbavia, lebo spoznajú ich následky. Z toho, čo sme uviedli, vyplýva, že vojny sú vlastne „plánované“, lebo sa so spätných účinkov dajú predvídať.
V krajinách, v ktorých sa vyskytuje hlad, trpia ľudia s ťažkými vinami voči svojím blížnym. Buď im nedali zaslúženú odmenu za prácu a nechali ich živoriť, až hladovať, alebo to mohli byť aj zamestnanci, ktorí okrádali svojho nadriadeného, hoci bol k nim spravodlivý. Ďalej túto karmu znášajú lenivci, ktorí brali odmenu za prácu a nedávali za ňu príslušnú protihodnotu, vedome narúšali zákon rovnováhy. Touto karmou trpia aj duševne nezrelí jedinci, ktorí nepoužívali vlastnú slobodnú vôľu na to, aby sa dokázali v živote sami uživiť, ale radšej zneužívali dobrotu iných.
Hromadné aj individuálne nehody. Sú spätným účinkom nedbalosti, nezodpovednosti, ale aj nenávisti a chamtivosti jednotlivcov a skupín. Napríklad bývalí piráti, ktorí pripravili o život celé posádky lodí, sa v niektorých životoch môžu dostať do opačného postavenia - ako obete hromadných dopravných nešťastí.
Príčiny živelných pohrôm bývajú dvojakého druhu: buď sú prirodzeným dôsledkom rozkladu hmoty, alebo sú „trestom“ - spätný účinkom mravného a hospodárskeho rozpadu spoločnosti. Ako príklad môžu slúžiť mestá Pompeje, Sodoma a Gomora. Tí, čo sa mali zachrániť, boli vopred varovaní, aby unikli z postihnutého miesta. I keď pohroma prebehla podľa prírodných zákonov, teda vo forme zemetrasenia, záplav či výbuchu sopky, jej termín bol plánovaný „zhora“.
Jasnejším príkladom karmickej „odplaty“ je staroveké mesto Ninive, kde vládla celková skazenosť a úpadok. Po varovaní prorokom Jonášom sa však Asýrčania dali na pokánie, každý sa snažil zmeniť svoj život, dokonca ja skutkami. Podľa zákona spätného pôsobenia ich rýchla a úprimná zmena zachránila mesto pred skazou. Neskôr jeho potomkovia podľahli predchádzajúcim chybám, a tak bolo obrovské mesto, ktoré sa zdalo nedobytné a nezničiteľné, zrovnané so zemou zásahom „zhora“.