Vesmír
Pri pohľade na nekonečne vzdialené hviezdy sa nám zdá priam neuveriteľné, že vesmír má svoje hranice, že je ohraničený a konečný. Zákony fyziky nám potvrdzujú, že kde existuje čas a priestor tam musia byť aj hranice. I keď sú pre nás nepredstaviteľne ďaleko, predsa len existujú. V určitých obdobiach sa vesmír v rámci týchto hraníc rozpína, rastie a neskôr zasa mizne, až z neho ostáva len neviditeľné prasemeno, ktoré sa znovu postupne obaľuje a narastá.
Z hľadiska ľudského videnia sa vesmír skladá z dvoch základných častí, z viditeľnej a neviditeľnej. Napriek tejto výraznej odlišnosti sú obe časti hmotné, avšak každá iného druhu. Zjednodušene budeme viditeľnú časť nazývať hrubohmotnosť a neviditeľnú časť jemnohmotnosť. Sú to teda dva odlišné svety, ktoré však spája rovnaký pôvod - hmota. Tá podlieha neustálym premenám - rastie hutnie rozpadá sa, lebo je nedokonalá, nestála. Aj obe časti vesmíru podliehajú týmto procesom, keďže sú hmotné.
Pod hrubohmotným vesmírom si treba predstaviť iba hmotné, viditeľné vesmírne telesá - hviezdy a planéty, pod jemnohmotným ich tzv. tiene, ktoré majú rovnaký, ale omnoho väčší tvar, ľudským okom neviditeľný.
Nad celým vesmírom sú ďalšie svety, ktoré sú nehmotné, budeme o nich hovoriť neskôr. Tie už nebudeme zahŕňať pod pojem vesmír ale do pojmu stvorenie. Hoci celým stvorením prenikajú rovnaké zákony, predsa ich účinky sú rôzne, závisia od úrovní, cez ktoré pôsobia. Hlavnou príčinou, i keď nie jedinou, je predovšetkým odlišná teplota v jednotlivých svetoch.
Hrubohmotný vesmír je podľa zákona tiaže rozdelený do siedmich úrovní nad sebou. Dolu rotujú hutnejšie, najchladnejšie úrovne a vyššie úrovne sú priepustnejšie a jemnejšie. Pod vplyvom vyššej teploty sa vyššie úrovne pohybujú rýchlejšie, spodné zas pomalšie. Rýchlejší pohyb a väčšie teplo má za následok dlhšiu životnosť úrovní. Vyššie svety sú preto trvácnejšie, jemnejšie a aj väčšie. Nižšie úrovne sú hutnejšie a menšie. Keďže nimi preniká menej svetla, rotujú pomalšie, skôr sa rozpadávajú a podliehajú rozkladu.
Jemnohmotný vesmír je tiež podľa zákona tiaže rozdelený do siedmich úrovní. Obe časti vesmíru majú teda sedem vrstiev, ktoré sú na okrajoch jemnejšie, a tým, podľa zákona rovnorodosti vytvárajú možnosť vzájomného prelínania, spájania. Rozdiel medzi jemnohmotnosťou a hrubohmotnosťou je totiž taký obrovský, že bez tohto rozvrstvenia by spojenie všetkých úrovní nebolo možné.
Celý vesmír pozostáva zo siedmich základných častí, ktorých názvy sa spomínajú v Biblii, v Zjavení Jána: Efezus, Filadelfia, Laodicea, Pergamos, Sardy, Smyrna a Tyatíra. Zem sa nachádza v časti Efezus. Podľa zákona tiaže patrí do úrovne nižších planét, nie však najnižších.