Ak chce človek žiť v telesnom a duševnom zdraví, musí sa podriadiť zákonu rovnováhy. Znamená to neustálu snahu o vyrovnávanie výkyvov a harmónie, ktoré spôsobuje aktívny život. Každý má dbať, aby v jeho živote bola rovnováha medzi dávaním a braním, medzi prácou a oddychom, medzi utrpením a radosťou. Rovnováha nie je stav, ktorý trvá večne, ale o ktorý s človek musí večne usilovať. Kto nedbá na zákon rovnováhy, je ním "vyrovnávaný" vo forme rozličného utrpenia - depresiami, slabosťou, chorobami a nehodami.
U mnohých ľudí spôsobilo zrýchlené tempo života iba bezhlavé konanie bez jasného životného konceptu, s jediným cieľom - prežiť. Kto nemá čas pravidelne aspoň pár minút denne sa zamýšľať nad svojím životom , nad svojím konaním, túžbami a cieľmi, je v neustálom strese a v napätí, ktoré potom prenáša aj na svoje okolie a do svojej práce. Jeho život je len premárnenou šancou, lebo nemá čas si uvedomiť, načo tu vôbec je.