Ako sa dá vysvetliť zákon spätného pôsobenia? Účinok tohto zákona v bežnom živote ľudia postrehli už dávno a vyjadrili ho prirovnaním "Čo človek dáva, to dostane". Kresťanom priblížil tento zákon Kristus svojím výrokom "Čo človek zaseje, to zožne". Z fyziky nám ho pripomína zákon akcie a reakcie.
Keďže je vesmír ohraničený, a nie nekonečný, ako sa nám to zdá z obmedzeného ľudského pohľadu, nič sa v ňom nemôže stratiť. Všetko sa v kruhu vracia späť k východisku, dokonca ešte znásobené. Podľa zákona rovnorodosti sa pri spätnom pohybe rovnorodé priťahuje, hromadí, teda zväčšuje. Preto zákon spätného pôsobenia pôsobí súčasne so zákonom rovnorodosti.
No, ak hodnotíme činy nejakého človeka alebo aj vlastné, nie vždy objavíme ich okamžité dôsledky, teda spätný účinok, hoci to očakávame. V bežnom živote nebýva dobro vždy odmenené dobrom, a ani zlo rovnakou mincou. Stačí si spomenúť na ľudí, ktorí žijú v blahobyte a v spokojnosti aj na úkor iných. Ovocie ich činov v podobe spätných účinkov nevidíme hneď, nuž si myslíme, že tento zákon nefunguje presne. Kto však pochopí, že život človeka je veľmi krátky na to, aby v ňom mohol "zožať" všetko, čo v tomto živote "zasial", musí hľadať vyrovnanie vo večnosti - na onom svete a v opätovných návratoch na zem.
Väčšina z nás sa zdokonaľuje iba tým, že robí chyby. Ich dôsledky - spätné účinky nemusí však prežiť ešte v tom istom živote, pretože ešte na jednoducho nedozreli podmienky. To však neznamená, že sa stratili. Mnohí práve z tohto časového posunu prestali veriť v platnosť zákona spätného pôsobenia, spravodlivosť.
Všetky staré náboženstvá na celom svete poznali viacnásobné návraty človeka na Zem - reinkarnáciu, ktorá jediná dáva možnosť odpykať chyby tam, kde vznikli - na Zemi. V 6. storočí na ekumenickom koncile v Carihrade chcela kresťanská cirkev dokázať, že ľudská vôľa môže meniť aj večné zákony. Popretím reinkarnácie chcela zmazať vplyv zákona spätného pôsobenia. Samozrejme zákon fungoval, či ho uznávala, alebo nie. Podľa kresťanských predstáv človek, ktorý zhrešil, sa dostane po smrti do "pekla" - navždy. Ale večné odpykávanie chýb v "pekle" nedáva ďalšiu možnosť vývoja. Človek už teda nemá možnosť napraviť chybu a zmeniť sa. Iba opätovný život na Zemi poskytuje takú príležitosť.
O tom, že aj v období Krista poznali a uznávali reinkarnáciu, svedčia pozostatky, ktoré "zabudli" vtedajší upravovatelia Biblie z nej vyňať. Je ich viac, spomenieme len niektoré.
Apoštoli sa pýtali Ježiša, keď zbadali slepého žobráka :" Kto zhrešil, on sám, alebo jeho rodičia? ". Chceli sa tak dozvedieť, za koho svojou slepotou pyká, či za rodičov, alebo za seba.
Ďalej v Matúšovom evanjeliu, v 17. kapitole, 10. verši Ježiš jasne hovorí, že staroveký prorok Eliáš prišiel znova na Zem v osobe Jána Krstiteľa, ale nespoznali ho a zabili.
Ukážeme si na príklade zo súčasného života, ako približne funguje zákon spätného pôsobenia.
Mladý muž uháňa na aute príliš rýchlo cez dedinu. Nerešpektuje dopravné predpisy, lebo pre svoju mladosť ešte nevie predvídať. Keď mu vbehne do cesty dieťa, napriek maximálnemu úsiliu nestačí zabrániť nehode a spôsobí mu úraz. Ak muž úprimne oľutuje svoju chybu a prejaví to aj skutkom tak, že začne jazdiť opatrnejšie, už si z časti svoju vinu odpykáva. Jeho pozitívny postoj k chybe vedie k tomu, že sa čoskoro uzavrie kruh spätných účinkov. Jeho pykanie sa napríklad môže dovŕšiť tým, že zabráni nejakým spôsobom inej vážnej nehode, ktorej bude svedkom.
Kto sa však so svojej chyby nepoučil, nemusí už dostať príležitosť na jej odčinenie v tomto živote. Podľa zákona spätného pôsobenia si ju odnáša do ďalšieho života. Zároveň bude podľa zákona rovnorodosti znášať znásobené dôsledky približne takto: Buď sa sám stane obeťou nehody s ťažším úrazom, ako spôsobil, alebo mu niekto iný vážne zraní dieťa.
Teda spätné účinky splatené rovnakou mincou - nehodou zasiahnu len toho, kto sa zo svojej chyby nepoučí. Postihnutý tým dostáva ďalšiu možnosť na vlastnom utrpení pochopiť svoje nedostatky, a tak sa zmeniť. Z uvedeného vyplýva, že nie Boh, ale človek sám sa trestá, keď nepozná a nedodržiava večné zákony, ktoré na neho pôsobia ako bumerang.
Možno sa dakto po spoznaní zákona spätného pôsobenia zamyslí nad tým, prečo sa niekto narodí ako mrzák, keď ešte nestihol v živote nič zlé urobiť. Alebo v tej istej súvislosti začne uvažovať ako boli potrestaní vojnoví zločinci, ktorí surovo vraždili a kaličili ľudí. Je pravda, že nie všetci niesli následky za svoje činy v tom živote, v ktorom neľudsky konali. Čím neskôr ich však znášajú, tým sú ťažšie. Rozmnožia sa podobne, ako keď zasejeme jedno zrno a z neho vyrastie viacej zŕn.
No nie každé utrpenie je prejavom spätných účinkov. Mnohí znášajú útlak, škodu alebo chorobu z nezvládnutého pocitu krivdy, z nedostatku lásky a pochopenia. Sebaľútosť je útechou iba na chvíľu, potom si človek musí uvedomiť svoju slabosť a hľadať príčiny, ktoré ho priviedli do tejto neprekonateľnej situácie. Po pochopení seba, ale aj iných bude možno konať konštruktívne, aby sa zbavil ďalšieho utrpenia.