Slobodná vôľa a zodpovednosť
V dávnych vývojových štádiách - v otrokárskej spoločnosti, vo feudalizme, nebol priemerný človek dostatočne slobodný. Vo svojich súkromných voľbách napr. pri výbere povolania alebo manželského partnera, podliehal viac vôli svojho vládcu alebo nejakej autorite v rodine. S dospievaním ľudstva rastie jeho slobodná vôľa vo všetkých oblastiach života.
Napriek tomu mnohí aj v dnešnej dobe nechcú používať slobodnú vôľu. Je pre nich príjemnejšie a pohodlnejšie, keď rozhodujú o nich a za nich iní. So slobodnou vôľou je totiž spätá schopnosť samostatného rozhodovania a z neho vyplývajúca zodpovednosť za dôsledky. Mnoho ľudí práve z tohto dôvodu, či už vedome alebo podvedome, nechce plne využívať slobodnú vôľu.
Iní zas robia opak - bez rozmýšľania a dobrých rád sa chcú rozhodovať vždy len sami, často impulzívne, neuvážene. Nevedia, že dôsledky, ktoré budú musieť znášať, budú omnoho ťažšie ako ich vlastné rozhodnutia. Preto sa človek nemá vyhýbať upozorneniam, radám a skúsenostiam iných. Má ich však porovnať s vlastným poznaním a chcením a až potom sa rozhodovať.
Do ďalšej kategórie možno zaradiť ľudí, ktorí si myslia, že nemajú slobodnú vôľu. Sú natoľko ovládaní svojimi negatívnymi sklonmi a vlastnosťami, že zákon spätného pôsobenia im bráni vymaniť sa z ich následkov. Iba silná túžba po zmene, spojená s poznaním príčin týchto negatív, môže premôcť slabosť a zmobilizovať všetky rezervy na ich odstránenie.
Ak niekto trpí nedostatkom slobodnej vôle napr. v zamestnaní, mal by sa predovšetkým zamyslieť nad tým, v čom spočíva jeho nesloboda. Možno, že ho práca nezaujíma a musí sa do nej nútiť, prípadne mu nevyhovujú pracovné alebo časové podmienky, či kolektív. To všetko by mal zvážiť a možno aj zmeniť prácu alebo len pracovisko, ak tieto príčiny považuje za rušivé.
Niekto zas môže trpieť pocitom neslobody, pretože ho iní príliš využívajú pre jeho dobrotu, šikovnosť a ochotu. Vtedy by mal uvažovať o zmene vo vlastnom vnútri, lebo na inom pracovisku dopadne podobne.
Nedostatok slobody vo vzťahu treba tiež dôkladne preskúmať a hľadať skryté príčiny. Možno jeden z partnerov časom zistí, že ho s druhým nespája nič, čo by ho napĺňalo, preto sa cíti v partnerstve obmedzovaný. No časom človek zotrváva v neslobodných väzbách len preto, že sa bojí žiť podľa vlastnej vôle, alebo nemá dosť odvahy na rozchod. Neuvedomuje si, že utrpenie ho tlačí k tomu, aby sa sebou zaoberal a prehodnotil svoj život. Výsledkom tohto tlaku nemusí byť vždy rozchod, niekedy stačí iba pochopenia situácie a partnera.
Mnohí toto vážne rozhodnutie radšej zapíjajú alkoholom alebo obviňujú iných za svoj osud. Ďalší ho zas premárňujú v únikoch - v nadmernej práci či koníčkoch, len aby sa nemuseli zaoberať sebou.