Astrál
Doteraz sme jemnohmotnosť nazývali astrál, ale v skutočnosti sa astrál začína už v hrubohmotnosti - v strednej časti. Duša človeka musí podľa zákona spätného pôsobenia prežiť po smrti v astráli všetko, čo neodpykala na Zemi. Vyspelá a čistá duša, nezaťažená vinami a nízkymi sklonmi, prechádza cez tento prah rýchlo do vyšších sfér jemnohmotnosti. V astráli je omnoho pestrejší život než na Zemi. Krajiny, budovy a všetko, čo vytvoril, alebo vymyslel človek, je tu krajšie, ale aj horšie. Lebo jemnohmotnosť sa ľahšie formuje.
V inej časti astrálu sa nachádzajú predobrazy všetkých vecí a činností z vyšších svetov, podľa ktorých ľudia na Zemi tvoria svoje diela. Kto na čo myslí, to si podľa zákona rovnorodosti pritiahne, lebo to doslova visí nad jeho hlavou. Prispôsobí predobraz vlastným predstavám a dobe a myslí si, že všetko pochádza od neho. V skutočnosti mu k dielu dopomohli aj ostatní ľudia na Zemi, ako aj vyšších sférach, ktorí sa zaoberali podobnými činnosťami.
Astrál a jemnohmotnosť nie sú konečným cieľom putovania duše. V nich len „vyčkáva“ na ďalšie vtelenie, ale nespí večným spánkom. Vyspelejšie duše tu žijú aktívnym životom ako vedomé osobnosti, aj sa vzdelávajú. Duša má tiež podobu človeka, dokonca krajšiu ako hmotné telo. Keďže je jemnejšej podstaty, má schopnosť rozpínať sa, ale aj zmršťovať. Preto rastie s telom. V nižších sférach astrálu nie sú duše také krásne, ani ich prostredie, lebo vzniklo z negatívnych myšlienkových foriem a citových hnutí. Nízke duše sa zdokonaľujú v astráli utrpením, ktoré tu prežívajú podľa zákona spätného pôsobenia.
Duša po opustení mŕtveho tela stúpa hore, alebo klesá podľa zákona tiaže do určitej úrovne. Následne putuje v tejto úrovni do určitej časti, kam podľa zákona rovnorodosti patrí. V kresťanstve je správne vystihnuté, že duše po smrti odchádzajú do „neba“ - do vyšších úrovní, alebo do „pekla“- nižších úrovní. Je to obrazné vyjadrenie kvality jednotlivých hrubohmotných a jemnohmotných svetov.
Ukážeme si na príklade, čo prežívajú nie celkom čisté duše na onom svet, v astráli. Ak na Zemi získali svoje postavenie, alebo majetok nečestnými spôsobmi alebo na úkor iných, po smrti trpia podobnými neprávosťami. Mnohí ani nevedia, že zomreli, lebo sa dostanú do podobného prostredia ako na Zemi - do továrne, do úradu, do väzenia a pod., kde pokračujú vo svojom životnom štýle. Vďaka rovnakým vlastnostiam sú všetci v tejto sfére trestanými aj trestajúcimi. Až keď precitnú a spoznajú svoje chyby a omyly, prebudí sa v nich túžba napraviť zlo, ktoré na Zemi spôsobili. Keď nastanú vhodné podmienky, dostanú možnosť opätovne sa vteliť - narodiť sa.
V záhrobí sa zaraďujú duše podľa zákona tiaže do jednotlivých sfér a podľa zákona rovnorodosti a kvality duše, do častí (obr). Iba na Zemi žijú spoločne rôzne vyspelí duchovia. Vytvára sa tým možnosť ich rýchlejšieho vývoja, i keď často za cenu utrpenia a škôd tých dokonalejších. Nižší jedinec tu nachádza vzor pre svoje správanie a väčšie možnosti duševného rastu. To v astráli nie je možné, lebo tam žije duša iba s dušami, ktoré sú na rovnakej úrovni. Len presýtenosť a odpor k zlu, či k zvrhlosti ju privádzajú k vývoju, k túžbe zmeniť sa a uniknúť z tohto prostredia.
Vyspelejší jedinci trpia na Zemi negatívnymi prejavmi svojho nižšieho okolia. Ak však toto utrpenie neskriví ich charakter, stávajú sa vo svojich cnostiach dokonalejší a silnejší. Cieľom vývoja je nielen zdokonalenie, ale aj získanie duševnej sily.