Nevedomé tvory, zvieracia duša
Pod nevedomé tvory patria nerasty a rastliny. Považujú sa za živé organizmy, lebo je v nich už určitá forma života, rastú a odumierajú. Sú chránené zákonom, podľa ktorého netrpia vonkajším zásahom do svojho tela, i keď im môže spôsobiť smrť alebo rozklad. Nemajú totiž dušu, ktorá prežíva pocity. Keď sa niektorí ľudia vedia rozprávať so stromami a rastlinami, nehovoria konkrétne s nimi, ale s bytosťami, ktoré v nich prebývajú.
Medzi nevedomé tvory patria aj zvieratá, tvoria vyššiu triedu tejto kategórie. Majú už dušu, a preto aj cítia bolesť. Pri usmrcovaní koristi sa inštinktívne podriaďujú zákonu zabíjania. Znamená to, že používajú pri každom druhu najšetrnejší spôsob, aby obeť trpela čo najmenej. Po smrti už zviera necíti trhanie a požieranie svojho tela. Človek by sa mal vážne zamyslieť nad týmto zákonom a dbať naň pri zabíjaní zvierat, lebo jeho narúšaním znáša dôsledky, či už vo forme choroby alebo ťažkej smrti.
Zvieratá majú skupinovú dušu. Tá na rozdiel od ľudskej sa po smrti rozpadáva na pôvodné prvky a zbiera sa v zhromaždisku rovnakého druhu, z ktorého sa potom tvorí nová zvieracia duša.
Avšak zviera, ktoré žije v úzkom kontakte s človekom a priľnulo k nemu oddanou láskou, nestráca po smrti celistvosť duše; tá ostáva sformovaná a vteľuje sa znova s inými kvalitami. Je to zrýchlené dozrievanie, lebo všade prevláda neustála snaha po vývoji od nevedomého k vedomému životu.