Veľkí bytostní
Veľkí bytostní sú ešte jemnejšej podstaty než malí, pretože žijú v najvyššej, a teda najjemnejšej úrovni bytostnej ríše. Na rozdiel od malých bytostných sa nevyvinuli postupným vývojom, ale sformovali sa ihneď z bytostných zárodkov do nadpozemsky krásnej mužskej alebo ženskej podoby.
Podľa večných zákonov sa všetko dokonalé sformuje okamžite, a tým sa dostáva na vedúce miesto.
Hovoríme im prastvorení bytostní, lebo boli v tejto ríši stvorení ako prví a sú veční. Niektorí duševne vyspelí jedinci z dávnych kultúrnych národov ich videli a nazvali ich pre ich nadmernú veľkosť a krásu, ako aj nadľudské schopnosti, bohmi. Gréci a Rimania im dali rôzne mená, hoci šlo o tie isté bytosti, napr. Zeus - Jupiter, Afrodita - Venuša. Aj iné národy ich videli a dali im mená, ktoré väčšinou nepoznáme.
Časom, keď ľudia pod vplyvom zvýšeného materializmu strácali čistotu cítenia, prestali ich vnímať a komunikovať s nimi. Avšak o ich existencii a pôsobení sa zachovali báje, v ktorých sa veľkí bytostní postupne viac a viac spozemšťovali, a dokonca sa im pripisovali ľudské slabosti a nedostatky. Tým ľudia znížili ich hodnotu a vieryhodnosť.
Podobne ako malí aj veľkí bytostní jestvujú i dnes a pôsobia vo svojich úlohách, lenže mi ich už nedokážeme vnímať. Ani ich sídlo Olymp nie je fantáziou, ale existuje na najvyššom a najvzdialenejšom okraji bytostnej ríše. Prastvorení bytostní riadia viaceré činnosti:
1.Utváranie, udržiavanie a rozklad hmoty - prírody. Túto činnosť vykonávajú malí bytostní pod vládou vládcov živlov - veľkých bytostných. Napr. všetko vodstvo vo vesmíre riadi vládca vôd Neptún, resp. Poseidón. Pod ním je ešte mnoho menších vládcov v riekach, moriach, oceánoch, krajinách, na jednotlivých planétach a pod.
Prastvorení bytostní nie sú najvyššími bohmi a bohyňami, ako si to kedysi ľudia mysleli. No sú omnoho dokonalejší než ľudia na Zemi, lebo žijú vo vyššom svete ako je vesmír - v bytostnej ríši.
2.Pod vládu veľkých bytostných - prastvorených spadá aj napĺňanie večných zákonov. Nie sú pritom ich riadiacou zložkou, iba sprostredkovateľskou, lebo odovzdávajú úlohy svojim podriadeným od iných vládcov, z vyššej sféry.
3.Ďalšou úlohou prastvorených bytostných je pomáhať ľuďom v zdokonaľovaní sa. Preto niektorý z nich stelesňujú cnosti, napr. Afrodita lásku a krásu alebo Pallas Aténa múdrosť a spravodlivosť. Každá vlastnosť je v bytostnej ríši sformovaná do prastvorenej osoby - dokonalej bytosti, ktorá túto charakteristiku vyžaruje dolu a je vzorom pre ľudí. Táto činnosť sa nám zdá nepochopiteľná, ale v našom živote nájdeme analógiu: rodič je pre dieťa vzor, ktorý napodobňuje vedome alebo podvedome. I keď prastvorených bytostných nevidíme, ich vyžarovanie cítime a máme ho neustále k dispozícii. Kedykoľvek potrebujeme nejakú cnosť alebo po nej zatúžime, svojím chcením sa na ňu podľa zákona rovnorodosti napájame.
Primitívne národy, ktoré v duševnom vývoji ustrnuli a sú aj na nízkom stupni pozemského vývoja, nemôžu vidieť malých ani veľkých bytostných. Iba vyspelé kultúrne národy videli smerom hore, teda bytostnú ríšu, kým duševne nevyvinuté národy vnímajú len astrálne bytosti z nižších svetov - démonov a fantómy, ktoré vznikli z negatívneho myslenia a cítenia ľudí. Na ich zaháňanie používajú odstrašujúcu hudbu a tance. Pre nich sú to „bohovia“, pretože nechápu ich pôvod a zmysel.
O ďalších činnostiach bytostných budeme hovoriť postupne. Z nášho materialistického pohľadu sa nám zdá neuveriteľné, že všetko okolo nás je živé a dobre zorganizované. Malí bytostní žijú nielen v bytostnej ríši, aj v jemnohmotnom ,aj hrubohmotnom vesmíre. Keďže sme sa v duševnom vývoji v určitých oblastiach nevyvíjali súbežne s materiálnym, prestali sme vidieť duševným zrakom a neviditeľné svety považujeme skôr za rozprávku, za neskutočnosť.
Tak ako naši predkovia si kedysi nevedeli predstaviť budúcnosť a neverili jasnovidcom, že na Zemi budú raz lietať kovoví vtáci - lietadlá, plávať domy- lode alebo jazdiť kone na kolesách- autá, tak sme my prestali veriť, a tým sme si zastreli duševný zrak. Čo človek nechce vidieť, nevidí a po generácie sa už s týmto obmedzením aj rodí.
Dnes už ani malé deti nevidia bytostných, hoci ešte nedávno ich videli. Nečudujme sa tomu. Veď ako môžu vnímať nehmotne, keď už nevidia dobre ani hmotným zrakom? Okuliare v detskom veku sa už stávajú takmer samozrejmosťou. Je to prejav našej telesnej aj duševnej slepoty, lebo mnohí z nás sú voči nej ľahostajní, povrchní a tým aj „slepí“.