Malí bytostní
Vedomé tvory v bytostnej ríši majú ľudskú podobu. Mnohé z nich žijú aj na Zemi. Sú však pre bežných ľudí neviditeľné, lebo nemajú hmotné telo, iba dušu. Podľa hierarchie sa vedomé tvory delia do dvoch základných skupín - na malé a veľké a označujeme ich spoločným menom bytostní.
Malí bytostní pochádzajú z bytostných zárodkov, ktoré unáša samočinné prúdenie do rôznych živlov. V nich sa vyvíjajú bytostní rôzneho druhu - žijúci v ohni, vo vode, vo vzduchu, v zemi, v kvetoch, stromoch, skalách, oblakoch atď. Majú ženskú aj mužskú podobu. ich úlohou je udržiavať živly - prírodu v takom stave, ako si to vyžadujú večné zákony. Podľa príkazov vládcov živlov spôsobujú však aj pohromy, napr. záplavy a zemetrasenia, víchrice, búrky, dažde, alebo naopak pozitívne prejavy v prírode - blahodarný dážď, dúhu a pod.
I keď sa tieto prírodné procesy dajú vysvetliť vedecky, že vznikajú zákonite za určitých podmienok, neznamená to, že sa dejú samy od seba. Usudzujeme tak preto, že nevidíme činiteľov týchto procesov, iba ich dôsledky, ktoré sú organizované, zákonité a presné.
Aj život včiel je zákonitý, prebieha podľa presne stanovených pravidiel, ale keďže včely sú voľným okom viditeľné, netvrdíme, že zbieranie peľu a výroba medu sa dejú samočinne.
V súčasnej dobe nedokážeme činnosť bytostných celkom pochopiť, lebo sme stratili schopnosť ich vnímať. Preorientovaním sa na rozumovú civilizáciu ľudstvo otupilo svoju schopnosť vidieť aj inými zmyslami ako telesnými. V rozprávkach a legendách ostalo však zachované dedičstvo niektorých duševne vyspelejších predkov, ktorí tieto bytosti videli aj s nimi komunikovali. Vzájomne si pomáhali, o čom svedčia nespočetné príklady v rozprávkach, o obroch, trpaslíkoch a vílach.
Dnes považujeme jasnovidnosť za výnimočnú schopnosť, lebo sa vyskytuje ojedinele, no kedysi bola všeobecnou vlastnosťou ľudí. Podobne aj dnes výnimočne čistí jedinci vidia bytostných, ale nikto im neverí, pretože je to zriedkavý jav. Až nové pokolenie sa znovu zblíži so svojimi malými pomocníkmi, lebo ich bude vidieť a bude lepšie chápať tieto jemné deje.
Malí bytostní získavajú ľudskú podobu vývojom. Z bytostného zárodku sa ich duša formuje postupne od nižších tvorov k dokonalejším, od trpaslíkov, škriatkov až k prekrásne vyvinutým vílam a obrom. Ich podoba sa zdokonaľuje a nadobúda ľudské tvary s uvedomením si vlastnej osobnosti, svojho ja. Je to ďalší večný zákon. Keďže sa ich podoba formuje postupne, vývojom, hovoríme im vyvinutí bytostní.
Aj zviera má dušu, je vedomé, ale nie seba samého - svojej osobnosti, preto nemá ľudskú podobu. Malí bytostní sú omnoho krajší než ľudia, lebo nepoznajú zlo a nedokonalosť, žijú v súlade s večnými zákonmi. Pôsobia medzi nami stále ako kedysi, nevyhynuli, iba sme ich prestali vidieť. I baktérie, ktoré sme objavili až po vynájdení mikroskopu, tu odjakživa boli a na nás pôsobili, a predsa sme o nich predtým nevedeli.
Z nevedomosti považujú niektorí ľudia malých bytostných za mimozemšťanov, lebo nevedia o nich nič bližšie. Malí bytostní sú aj úplne maličký ako prst, ale aj väčší než ľudia, sú to obri, ktorí sa väčšinou zdržiavajú v skalách, horách, veľkých vodách a oblakoch.
Vládnu medzi nimi hierarchie, ktorým sa všetci dobrovoľne podriaďujú. Podliehajú zákonu jednoty s celkom!!!, podľa ktorého nemôže jednotlivec existovať sám, len ako súčasť spoločenstva; vtedy je silný a užitočný. Hierarchia ich vlády vyzerá asi takto:
Malí bytostní žijúci pod stromom podliehajú kráľovi (alebo kráľovnej) lesa. Ten má nad sebou vládcu celého pohoria. Tento kráľ zas podlieha vládcovi všetkých pohorí v krajine. Hierarchia stúpa až po vládcu planéty a napokon celého vesmíru.
Charakteristickou črtou všetkých bytostných je, že vynikajú vo svojej činnosti veľkou presnosťou a zodpovednosťou. Voči svojmu nadriadenému cítia bezvýhradnú lásku a úctu. Na rozdiel od ľudí, bytostní si nevolia svojich vládcov. Vládnuce postavenie sa určuje podľa stupňa ich dokonalosti, čo prebieha samočinne - zákonite. O tom si povieme neskôr. Radostný postoj k práci a láska k nadriadeným ich robí šťastnými a krásnymi.
Malí bytostní majú rôzne úlohy. Jedni sa zaoberajú hmotou, jej pretváraním, udržiavaním a rozkladom. Tým sa hmota stále zušľachťuje a zjemňuje. Sú teda tvorcami prírody a zároveň aj jej ničiteľmi. Ľuďom sa zdá, že príroda sa tvorí sama od seba, lebo vidia, ako sa sama mení a rozmnožuje. Je to prirodzený jav. Keď rastlina alebo zviera dospeje do fázy zrelosti, podľa zákona o doplnení celku spájajú sa pozitívne a negatívne póly, a tak dochádza k rozmnožovaniu. Tomuto samočinnému deju bytostní iba pomáhajú.
Spočiatku žil človek v súlade s prírodou, zasahoval do nej iba málo, zvyčajne len pri stavbe obydlí a na vlastnom pozemku. Neskôr začal prírodu pustošiť a teraz ju v dôsledku priemyslu úplne ničí. Nič nevie o jej tvoroch, preto ani nemôže s nimi spolupracovať.
V atlantickej civilizácii pomáhali pri obrovských stavbách ľuďom obri, ktorí za nich vykonávali ťažkú prácu. Atlantíďania nepotrebovali žiadnu techniku, ani ju nemali. To sa iba my domnievame, že boli technicky takí vyspelí ako naša civilizácia. Nemali ani dopravné prostriedky, a predsa jazdili po celej zemeguli - na obrovských vtákoch. Rozprávky nie sú teda len fantáziou.